Slová ako bio, ekologický a podobné prívlastky dnes priraďujú výrobcovia k všetkému, čo sa aspoň trochu podobá na tie dané prívlastky. Iba trochu hovorím zámerne, pretože často krát to nie je až taká úplná pravda, že bio banány sú naozaj bio. Možno tak z piatich percent. A takto vzniklo aj pomenovanie pre matky, ktoré sa snažia nasledovať ekologický štýl života – BIOMATKY.
BIO BIO BIO… Ach to slovo, ktoré vlastne nič nevysvetľuje, ale skôr vyvoláva zmätenie.
Osobne sa mi to zdá skôr urážlivé ako lichotivé. Znie mi to ako nejaká nadávky, ktorou sa ľudia, ktorí to nechápu obraňujú, že ona je niečo zlé. Osobné skúsenosti matiek hovoria za všetko. Nie každá z nich je extrémistka a keď náhodou strieda kočík aj šatku jej skúsenosti sú nasledovné: „Keď idem von s kočíkom, zazerajú na mňa matky, čo majú dieťa v šatke. Keď idem von so šatkou, tak na mňa zazerajú matky, ktoré kočíkujú.“ Je tento prístup správny?
Ako sa má človek správať, aby ulahodil každému? Nijako! To by nemohol žiť. Nikdy nemôže vyhovieť každému. Každý musí žiť sám podľa seba a nie podľa druhých!
Preto by som to zhodnotila tým štýlom, že žiadny prístup by sa nemal hrotiť do extrémov. Preháňať. Nič by nemalo byť príliš. Je dobré, keď sa človek stará o svoje zdravie a uprednostňuje určité hodnoty, ale netreba to s tým tak striktne preháňať. V určitých veciach to môže byť mimo a potom človek ani nevie triezvo zhodnotiť situáciu.
Nemôžeme žiadať, aby boli všetci dokonalí. Ani my sami nie sme dokonalými…
Každý by sa mal riadiť vlastnými pocitmi. Žiadna matka nie je horšia ako tá druhá. Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Nikto z nich nechce svojmu dieťaťu ublížiť a to, čo robí, robí v najlepšom úmysle. Tak ako pri väčšine dnešných nových zvyklostí by sa mal začať používať zdravý sedliacky rozum, ktorý mnohým dnešným mladým chýba.